I. Svetlo prírody a jej energetické vzorce
V strede všetkého života je svetlo. V našej slnečnej sústave je Slnko monumentálnym zdrojom svetla a darcu života. Na počiatku sa svetlo rozdelilo, fraktalizovalo a prežiarilo prírodu, prestúpilo všetkým a prepojilo každý prejav života s jeho Zdrojom. Svetlo vyžaruje zo stredu stvorenia, vnútri seba vytvorilo schému, ktorá všetko oživuje vedomím, inteligenciou, zmyslom, účelom a jazykom. Svetlo vyžaruje z každej živej bytosti - formy, je to oheň plápolajúci vnútri jej podstaty - očiam neviditeľný, ale zachytený srdcom.
Svetlo prírody sa skladá zo živých vzorcov, sú to neviditeľné sily,
ktoré vytvárajú viditeľné formy. Príroda tvorí celok a každá časť
prírody obsahuje vzorec odrážajúci túto celistvosť, tzv. energetickú
architektúru. Táto energetická architektúra funguje ako tlmočník medzi
duchom a hmotou, dáva do súvislostí fyzické vlastnosti ľudí aj rastlín a
ich spirituálne vlastnosti. Energetická architektúra predstavuje akýsi
základ prirodzeného jazyka, ktorý prepája srdce s mysľou.
Energetické vzorce:
- tri princípy (síra - duša, merkúrius - duch, soľ - telo)
- päť elementov (oheň, vzduch, voda, zem, éter)
- sedem planét (Slnko, Mesiac, Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn)
S týmito energetickými vzorcami pracuje alchýmia, každá vrstva energetickej architektúry je vo vzťahu k liečivým rastlinám aj ľudom, pôsobí holisticky na fyzickej, energetickej aj duchovnej úrovni.
Rastliny sú zberači svetla. Svetlo zbierajú prostredníctvom zázraku fotosyntézy, pri nej premieňajú slnečné žiarenie na energiu a s jeho pomocou tvoria chemické látky, ktoré sú v podstate zhmotnením svetla. Energia, ktorá poháňa náš svet sa získava spaľovaním slnečného svitu, ktorý je uložený v rastlinách. Ľudské telo dokáže uvoľniť častice svetla - tzv. biofotony z rastlín, ktoré sú primárnou súčasťou biochemie života. Svetlo je ústredným prvkom molekulárnej komunikácie, inteligencie, ktorá vládne prirodzenému svetu.
(Evoluční fytoterapie, Sajah Popham)
"Všetko poznanie sveta, ktoré my ľudia na zemi dosahujeme pochádza zo svetla prírody. Toto svetlo siaha od viditeľného k neviditeľnému a je podivuhodné tu ako tam. Vo svetle prírody sa neviditeľné stáva viditeľným". (Paracelsus)